reklama

O tom, ako som sa (ne)stala zahraničným študentom

Vždy som si myslela, že Česi a Slováci sú rovnakí. Veď žili dlho v jednom štáte, majú podobný jazyk, podobnú kultúru a ktovie čo všetko ešte. Aj preto som nepovažovala za výnimočné ísť na vysokú školu do Brna a nie niekam na Slovensko. V prvých dňoch sa mi síce zdalo trochu čudné, že ľudia naokolo hovoria jazykom, ktorý som poznala zväčša iba z televízie či kníh, no inak som nemala žiaden „zahraničný pocit“. Až na jednu vec.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (17)
Obrázok blogu

Stále som čakala, kedy to príde. Kedy si vypočujem (či na nejakom diskusnom fóre prečítam) prvú negatívnu vetu o Slovákoch, ktorí zaplavujú stále vo väčšej a väčšej miere elitné české vysoké školy. Veď žijeme z ICH daní. V škole zaberáme miesto ICH deťom a neskôr budeme „kradnúť“ aj ICH pracovné príležitosti. Takéto zmýšľanie sa mi zdalo úplne prirodzené, možno pod vplyvom zážitkov z mojich prvých osemnástich rokov života strávených v „malebnej žilinskej kotline“. No som tu už viac ako mesiac a stále nič. Ani jeden krivý pohľad, ani jeden náznak nevôle zo strany učiteľov, spolužiakov, či predavačov v obchodoch. Naopak, všetci sú veľmi priateľskí (až na pani zo študijného oddelenia, ale tá je taká na každého) a dokonca nás obdivujú, že sme sa rozhodli študovať v krajine, kde všetci hovoria predsa len iným jazykom. Pýtajú sa na bryndzové halušky, snažia sa vysloviť „guľôčka v jamôčke“, „mačiatko“ či iný rýdzo slovenský výraz. Dokonca kuchár v menze nám ponúka „moracie mäso“ a poteší sa, keď mu so smiechom vysvetlíme, že to mäso je morčacie.A práve v tom sú v mojich očiach Česi a Slováci odlišní. Možno sa mýlim, možno máte iné skúsenosti, ale ja som sa až príliš často stretávala s negatívnymi postojmi Slovákov voči Čechom, Maďarom, Rómom... Dokonca raz mi cudzí dôchodca v autobuse povedal, že dúfa, že v nadchádzajúcom hokejovom zápase Čechom „ukážeme, lebo to sú také k..... maďarské!“ Áno, zlatá Žilina. Obávam sa, že Slováci (alebo teda mnohí z nich) v sebe neustále pestujú akýsi pocit krivdy za nejaké podradné postavenie v Československu, možno aj trochu závisť, že Čechom „bolo vždy lepšie“. Ten negatívny postoj k Čechom a Československu vidieť aj na odlišnom postoji k 28. októbru. V Čechách je tento deň štátnym sviatkom, pri príležitosti čoho odvysielala (pripomínam komerčná) televízia Nova špeciálne vydanie relácie Víkend, zamerané na život Čechov a Slovákov dvanásť rokov po rozdelení. Dokonca sa im podarilo získať exkluzívne interview s „tým, ktorý bol zodpovedný za rozdelenie štátu“, s Vladimírom Mečiarom.Slovenská strana tento deň viac-menej prehliadla. Nevravím, aby sme z 28. októbra hneď spravili aj my štátny sviatok a zrušili iný deň voľna, napr. ten, čo je určený na okružnú jazdu po slovenských cintorínoch. Hovorím len, že niekedy netreba vidieť všetko len v tom zlom svetle a je fajn spomenúť si na niečo, čo bolo jedným zo zlomov v histórii Slovenska a Slovákov. Keď človek odchádza na vysokú školu, je prirodzené, že má akýsi zvláštny pocit strachu. Ak ide o zahraničie, malo by to byť ešte ťažšie. Ja som rada, lebo som si vybrala krajinu, ktorá je na jednej strane zahraničím a na strane druhej je stále akosi „naša“ a začínam ju mať rada. Som vďačná, že mi Česká republika umožnila študovať a všetci sa snažia, aby som sa tu cítila príjemne. A ak ktosi z vás povie na Čechov niečo zlé, ochotne si to s ním vybavím.

Lenka Koláriková

Lenka Koláriková

Bloger 
  • Počet článkov:  21
  •  | 
  • Páči sa:  0x

hádam budúci veľký právnik, možno však aj riaditeľka zemegule...ktovie, čo je pre svet väčšou hrozbou:) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu