Absurdné správy majú medzi tými ostatnými špeciálne postavenie. Nie sú ako tie o zvieratkách, v ktorých redaktor nadšene opisuje, ako sa šesť malých šteniatok teší z čerstvo napadnutého sniežiku. Tieto musia byť prezentované vážne a dôstojne, ich forma nám nijako nesmie napovedať, že ide o nejakú „chobotinu“. Preto nepôsobia rušivo a môžu byť pokojne nenápadne vložené medzi príspevky o štátnom rozpočte a rastúcej kriminalite mládeže. A minutáž hlavnej spravodajskej relácie je zachránená bez väčšej ujmy na jej serióznosti. Z určitého uhla pohľadu sú absurdné príspevky dokonca prospešné. Veď nie je krásne, keď aspoň jedna správa nehovorí o smrteľnej havárii, zvýšení dane z tabakových výrobkov či inej tragédii, ale povedzme o tom, že neznámy páchateľ v USA ukradol z obchodu žemľu, nápadne sa ponášajúcu na Matku Terezu (TV JOJ, 27.12. 2005)? Juj, no nie je nám na tomto svete dobre, keď je toto jedným z najpálčivejších problémov dnešných dní? (Aspoň budú môcť babičky v Hornej-Dolnej pokojnejšie spávať...)
27. dec 2005 o 19:00
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 777x
Čaro absurdity
Televízne noviny by mali informovať verejnosť o dôležitých udalostiach doma a vo svete. Aspoň tak to zvyčajne prehlasujú. Keď však nedôjde k ničomu skutočne dôležitému a vážnemu, svojich pätnásť minút slávy si vychutnajú aj ľudia a veci, ktoré divákovi spôsobia akurát úsmev na tvári, sprevádzaný veľavravným pohybom hlavy od jedného pleca k druhému a späť.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(9)