reklama

Hádanka: Krajina na deväť, v ktorej už nechcem robiť právo

Pamätám si, že keď som prišla v roku 2005 študovať právo do Brna, počítala som s tým, že sa raz vrátim domov. Neviem, či je to bežné zmýšľanie, ale podľa mňa by elitní študenti mali mať vôľu vrátiť sa domov, že tu existuje nejaká spoločenská povinnosť aspoň vrátiť to, čo do nich spoločnosť už len v podobe vzdelania a zdravotnej starostlivosti investovala . A pamätám si, ako som pred dvoma rokmi do prihlášky na výmenný program na právnickú školu v Chicagu písala, ako sa chcem po skončení školy, phd a všetkého vrátiť, a že ma ťahá hlavne súdnictvo, pričom som zmienila špeciálny súd, o ktorom sme sa potom zhodou okolností počas interview s výberovou komisiou aj bavili. Nuž, časy sa menia, po špeciálnom súde už ostane možno akurát tak pamätná tabuľa a povinnosť-nepovinnosť, obávam sa, že ak je nejaká krajina, kde by som dnes nechcela robiť právo a už vôbec nie súdnictvo, Slovensko je pomerne dobrý kandidát...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (75)

Rada by som, vážne, ale sú isté hranice. Pravdupovediac, dnes by som sa hanbila za to, že by som mala byť súčasťou hry na právo a prepožičiavať jej legitimitu. Veci, čo sa učí človek v škole, o deľbe moci, nezávislosti súdnictva, autorite sudcov a súdov ako takých, právnej istote a systematickom budovaní dôvery spoločnosti v právo a jeho účinnosť, to všetko sa mi tu zdá nejaké popletené v poslednej dobe. A ak si človek nie je istý základnými zásadami fungovania práva a spoločnosti, ľahko môže stratiť vôľu týmto dvom slúžiť. Sú jednoducho veci, ktoré sú nielen nepochopiteľné, ale ktoré sa nedajú ospravedlniť už ani zhovievavými rečami o rozvíjajúcej sa demokracii a ľuďoch so zmýšľaním poznačeným komunizmom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Myslím, že v tom mám jasno. Nechcem byť slovenským sudcom, lebo nechcem, aby na mňa ľudia zazerali, či aj ja som „jedna z tých“. A nechcem pred takým súdom ani vystupovať, ak si nemôžem byť istá, že „jeden z tých“ nevedie pojednávanie. Nebudem sa zúčastňovať na spomínanej hre na právo a spravodlivosť, ak sa nemôžem spoliehať na to, že ostatní hráči hrajú čestne a podľa pravidiel. Hanbila by som sa, ak by som ako právnik uviedla čo i len jedného človeka do mylnej viery, že všetko je tak, ako má v slušnej krajine byť, a že právo tu napĺňa svoje funkcie.

Mrzí ma to. Naozaj. Chcela som. Snažila som sa a myslela som, že moja krajina ocení a privíta nadšených mladých odborníkov. No zrejme je jej to jedno, dokonca svojím vývojom aktívne odrádza aj tých najodhodlanejších. O mňa ste zrejme páni sudcovia prišli.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aspoň v súkromnoprávnej sfére však, našťastie, nie sú jediné inštitúcie, ktoré rozhodujú spory, hoci to u nás je ešte stále pomenre zriedkavé. Keby aj na Slovensku v oblasti rozhodovania sporov existovala efektívna súťaž o „klientov“, aj štátne súdnictvo by malo potrebu budovať si dobré meno, už len preto, že s každým sporom sú spojené súdne poplatky, ktoré pri veľkých prípadoch môžu dosahovať výšku niekoľko desiatok tisíc eur. U nás k tomu súdy motiváciu nemajú. Možno práve táto spoločenská situácia môže byť impulzom pre zmenu. Ak by som teda niekomu mala dnes poradiť, čo dať do zmluvy, spomenula by som dve slová: rozhodcovská doložka.

Lenka Koláriková

Lenka Koláriková

Bloger 
  • Počet článkov:  21
  •  | 
  • Páči sa:  0x

hádam budúci veľký právnik, možno však aj riaditeľka zemegule...ktovie, čo je pre svet väčšou hrozbou:) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu