Keď Ťa nechvália druhí, pochváľ sa sám...a klikni si „na karmu“

Autor: Lenka Koláriková | 9.11.2005 o 0:00 | Karma článku: 17,78 | Prečítané:  3704x

Keď som dala na blog svoje prvé dva články, nik ich nečítal a ja som z toho bola skutočne smutná. Ako som si ich tak prezerala, pod každým svietil farebný obdĺžnik s nápisom Dobrý článok...myslím, že ho poznáte. Čo by sa asi stalo, keby si niekto chcel zvýšiť karmu sám... „No a? Veď to robí každý,“ povedala mi kamarátka, už skúsenejšia bloggerka. Tak som si klikla. A potom ma to začalo mrzieť...

Skôr než som začala blogovať, mala som o cieľoch tejto činnosti určitú predstavu. Človek sa chce venovať aj niečomu, z čoho nemá nijaký praktický úžitok, ale iba fajn pocit. Či už z toho, že niečo dôležité ľuďom povedal, alebo sa „iba“ vyrozprával. Bloggerov písanie neživí, nie sú viazaní vydavateľom, šéfredaktorom ani rizikom straty zamestnania, ak nenapíšu to, čo sa od nich očakáva. Môžu si písať čo chcú, ako chcú, je úplne jedno, či sa to niekomu bude páčiť alebo nie. Úplná sloboda. To je ono. S tým som si blog zakladala aj ja. Nechcela som nič iné, než znovu písať, pre seba, pre radosť. Nemyslieť pritom na podávanie výkonov, súťaženie a neustály boj o svoje miesto, ktorého máme každý dosť v reálnom živote. Lákal ma práve fakt, že tu o nič nejde. No môj pohľad sa veľmi rýchlo zmenil. Záplava čísel, štatistík, grafov a rebríčkov mi dala jasne najavo, že tu nejde len o písanie a dobrý pocit. Je to súťaž ako každá iná. Ak existuje možnosť porovnávania sa s ostatnými, je prirodzené a samozrejmé, že chcete byť tí lepší. Tieto čísla mali zrejme pôvodne ukázať autorom, ako na ich príspevky reagujú čitatelia, či sa im páčia alebo nie. Spätné väzba je určite dôležitá a človeka posúva ďalej, ale v takejto podobe môže narobiť viac škody ako úžitku. Ak sa vám niečo napríklad páči, nepoviete autorovi v diskusii „Cau, Jozko, skvely clanok, fakt som sa pobavil. Fero Kovacik“, ale iba mu neosobne kliknete „na karmu“. A on sa neteší z toho, že nejakému Ferovi Kováčikovi sa jeho blog páčil, teší ho fakt, že má za dnes čítanosť 184 a karmu 10,36. Možno si poviete, že to nie je dôležité, hlavne, že sú obaja radi. No podľa mňa to dôležité je. Mať vysokú karmu a čítanosť je skvelé, a preto si ich chcete aj naďalej minimálne udržať. Začnete teda taktizovať. (Aj to je vraj úplne bežné.) Kedy je najlepšie pustiť článok medzi ľudí, aký dať perex, obrázok, ktoré témy asi „zaberú“. A práve to je škoda, pretože človek už nepíše, čo chce, ale to čo si myslí, že chcú ľudia. Karma je zradná vec. Na jednej strane umožňuje čitateľom vidieť, ktoré články sa ostatným páčia najviac, čo im pomôže vybrať si tie „najlepšie“, čím sa však tie, ktoré nemali šťastie na prvých čitateľov, dostávajú do úzadia. Pri výbere knihy, filmu, či článku v novinách žiadne číslo nepotrebujú. Až sa čudujem, ako je to možné. Od výšky karmy teda závisí aj to, koľko ďalších ľudí si článok prečíta. Niektoré články sa k ľuďom nedostanú iba preto, že nemali šťastie na prvých čitateľov. Preto ju chceme mať čo najvyššiu. A práve vtedy prichádza ten moment. Jeden malý, takmer nebadaný klik. Však jeden hlas aj tak veľa vody nenamúti. Ale no nedáte si ho?! Láka to. Ťahá to. Potom príde ten smutný pocit, že to predsa len nie je fér. Spomeniete si na dôvody, prečo ste písať začínali. Čo však s tým narobím, som iba normálny, súťaživý človek. Keby neboli zverejnené všetky tie štatistiky, bolo by nám asi ľahšie. Škoda. Škoda, že aj tu sú čísla dôležitejšie než človek. A hoci si to uvedomujeme, proti svojej prirodzenosti sme bezmocní. Ale teraz sa tomu vzopriem a zverejním aj tento čudný text v tomto čudnom čase. Lebo to tak cítim. Teraz. A na karmu si nekliknem.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Danka odvolávajú, sprístupnil časti práce

Danka odvolávajú pre rigoróznu prácu.

STĹPČEK PETRA SCHUTZA

Až Marrákeš otvoril Lajčákovi oči

Miroslav Lajčák si kampaň zrejme neskúša.


Už ste čítali?