reklama

Z dojmov prvovoliča

Vždy som sa tešila na to, ako pôjdem prvý raz voliť. Ten úžasný pocit moci, moci rozhodnúť o niečom dôležitom, slobodne a verejne prejaviť svoj občiansky postoj, mať rovnaký vplyv na výsledok volieb ako ktorýkoľvek iný vážený občan. Môcť vojsť odhodlane za plentu a po chvíli spoza nej vyjsť a s tým vážnym, dôležitým a zodpovedným výrazom v tvári vhodiť do urny obálku s pocitom, že aj môj hlas prispeje k niečomu veľkému a lepšiemu. Aká škoda, že moje prvé voľby boli tie do VÚC...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (16)

V deň volieb som bola zhodou okolností doma, no neplánovala som sa na nich zúčastniť. Aj keď sa zaujímam o dianie okolo seba, o hlavnom predstaviteľovi nášho samosprávneho kraja som počula len raz, a to v súvislosti s jeho vážnou dopravnou nehodou. Celkovo bol v našom regióne vplyv VÚC pre bežného smrteľníka sotva badateľný. Preto a hlavne kvôli priveľkej vzdialenosti od všetkých bilboardov a letákov som sa o nadchádzajúce voľby neveľmi zaujímala.Ešte v piatok večer som bola presvedčená o tom, že dnes sa budem celý deň učiť na zápočet z angličtiny a ani správy plné informácií o voľbách túto predstavu nenaštrbili. Neviem ako, ani prečo, no ráno sa môj postoj zmenil. Zrazu som chcela právo slobodne voliť, o ktoré moji rodičia a ich predkovia tak ťažko bojovali, využiť. Lenže čo. Nevedela som nič. Nie len číslo volebnej miestnosti, ale hlavne to, koho mená by som v prípade jej nájdenia zakrúžkovala.Tak som sa v hodine dvanástej pustila do pátrania. Internet sa ako obyčajne ukázal byť spoľahlivým zdrojom informácií. Okrem toho som našla leták, prezentujúci kandidátov koalície, ktorá bola prekvapivo (vzhľadom na tie ostatné, reprezentujúce takmer celé politické spektrum) neprekvapivá. Dokonca bola asi tá najlepšia, akú by som mohla chcieť. Posledným overením bola textová správa rodičom do tramtárie na druhom konci sveta s otázkou, kto je ten človek, ktorého daná koalícia určila ako kandidáta na bossa VÚC. O desať minút som bola uspokojená odpoveďou, že som vybrala dobre. Úžasná vec, tá technika...Po zistení miesta M som sa slušne obliekla a aby som nešla von len tak zbytočne, spýtala som sa starej mamy, čo potrebuje z obchodu. Ešte discman a už môžem ísť...whoups, občiansky preukaz, na to nesmiem zabudnúť. Kráčajúc zasneženými ulicami míňam niekoľko starších dvojíc. Na prechádzku je trochu skoro, nákupy nemajú, zrejme boli tiež voliť. Po chvíli blúdenia miestnou základnou školou som konečne našla tú správnu miestnosť. Komisia pôsobila hneď na prvý pohľad zohrane. Akoby sa tam stretávali najmenej posledných sto rokov... Pri čakaní na voľnú plentu (z oranžového krepového papiera) som si vypočula, akí sú na jednej strane smutní, že voličská účasť je nízka, na strane druhej že majú aspoň menej roboty. Potom spomínali na podobné udalosti z minulosti, ale to som sa ja už pobrala za to oranžové ledva stojace čudo.Jeden krúžok, druhý krúžok, trinásty krúžok... Postarší pán z komisie nás prosí, či by sme nemohli nechať obálky nezalepené, že im aspoň uľahčíme robotu. Čo by som neuľahčila? Na tvári sa mi objavuje spomínaný zodpovedný výraz, kráčam k urne, hlboký nádych a obálka končí v štrbine. Milý pán z komisie sa zasmeje a zatlieska. S veselým úsmevom sa lúčim a ponáhľam sa do obchodu, stará mama čaká na nákup.Nakoniec som bola rada, že som sa rozhodla využiť možnosť voliť. Voľby sú skvelá spoločenská udalosť a najmä tie prvé majú svoje čaro. Už sa neviem dočkať, kedy budú ďalšie a predpokladám, že aj členovia volebnej komisie sa tešia, že spolu opäť strávia príjemný deň či dva.

Lenka Koláriková

Lenka Koláriková

Bloger 
  • Počet článkov:  21
  •  | 
  • Páči sa:  0x

hádam budúci veľký právnik, možno však aj riaditeľka zemegule...ktovie, čo je pre svet väčšou hrozbou:) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu